OPETH - The Last Will And Testament
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
S riadne tučnou náložou sú späť bratislavskí ABHORRENCE, na týchto stránkach a u všetkých dobre informovaných tuzemských priaznivcov tvrdej gitarovej muziky už niekoľko rokov zaslúžene oslavované slovenské hácéčkové jednotky. Už na predchádzajúcom albume bol jasne badateľný príklon k jednoduchšiemu, priamočiarejšiemu a chytľavejšiemu materiálu. Zvukoví teroristi z petržalského Auparku v tomto trende úspešne pokračujú aj na novinke s mierne patetickým názvom „This World Is Dead...“.
Hardcore je výsostne živou, koncertnou muzikou. Kto s týmto faktom pri tvorbe svojho štúdiového počinu neráta, v drvivej väčšine prípadov sa žalostne popáli. ABHORRENCE to dávno vedia, sú z nich ostrieľaní profíci – pri počúvaní ich nového matroša viete celkom presne, v ktorých pasážach to bude v kluboch najviac vrieť, ktoré riffy rozpútajú v pite pravé peklo. Neúprosne valcujúca rytmika evokujúca demolačný beh riadne nasratého nosorožca, kvalitne zasekávajúce gitary, pestré a pre túto kapelu priam značkové melodické vyhrávky a nad tým všetkým texty o mladej a ťažko skúšanej slovenskej HC/punk scéne („Fake“, „To Keep Alive“, „With Loaded Guns“), o tínedženeroch v meste na nesprávnej ceste („Dopehead“) alebo o rozdrásanej duši súčasného mladého človeka („Bye Baby“, Stand Up & Fight“). Príťažlivý balíček vyšperkovaný profesionálnym obalom a na slovenské pomery fantastickým zvukom z dielne stále aktívnejšieho a šikovnejšieho Davida z Lučenca (Morpheus Multimedia) tak v konečnom dôsledku naozaj v ničom nezaostáva za žánrovou modernou typu THE GHOST INSIDE alebo RECON.
Pri vymenovávaní všetkých týchto hudobných pozitív však naozaj zamrzí celkový imidž kapely, výraznou mierou ovplyvňovaný jej najužším fanúšikovským zázemím. Elitárstvo, vymedzovanie sa, uzatváranie sa do zbytočných a zúfalo malých škatuliek (Jamey Jasta z HATEBREED dobre vie, prečo vždy a všade hovorí o „hardcore and metal roots“), detinské čierno-biele videnie sveta a kŕčovité hľadanie nepriateľov za každú cenu. Pri pohľade do bukletu „This World Is Dead...“ a na úsmevné nápisy „powered by Fender, Paiste...“ naozaj nemám pocit, že by ABHORRENCE chceli byť zaprdenou DIY kapelou pre úzku skupinu fajnšmekrov.
Domáca HC špička s albumom na skutočne európskej úrovni. Žiaľ, aj s typicky slovenskými chybičkami krásy.
8 / 10
1. Fake
2. Dopehead
3. Bye Baby
4. Stand Up & Fight
5. To Keep Alive
6. Always & Forever
7. With Loaded Guns
8. This World Is Dead...
Vydáno: 2009
Vydavatel: Deadbutcherecords
Stopáž: 26:11
Produkce: ABHORRENCE
Studio: Morpheus Multimedia, Lučenec, Slovakia
-bez slovního hodnocení-
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Aktuální EP ukazuje dvě tváře současně. Zprvu klasický symfonický patos, pak ovšem skladby „200 Years“ a „Live The Tale“, které se bez sborových refrénů obejdou, a hned je to o třídu lepší. Tudy vede cesta z tvůrčí smyčky a bezradnosti posledních alb.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.